Prišla mi ponuka, či sa nechcem pozrieť ako sa vyrábajú bicykle v továrni, ktorá ich vyváža do celého sveta. Kto už by odolal takej ponuke, veď také neprichádzajú každý deň. Zaujímalo ma to aj ako vyštudovaného strojára, ale aj ako fanúšika cyklistiky. Preto som nelenil a ponuku som prijal. Čakala nás dlhá cesta z Bratislavy až do Waldsassenu v Nemecku. Ešte dobre, že sme si vybrali auto s pohonom 4×4, lebo v ten deň bola riadna snehová fujavica. Videli sme aj jednu haváriu na diaľnici hneď za hranicami, ale našťastie sa nikomu nič nestalo a odniesli si to iba plechy. Postupne, čím sme boli ďalej od Slovenska, tak aj počasie sa „umúdrovalo“ a bolo krajšie a krajšie. Keďže cesta viedla väčši
nou po diaľnici, ubiehala nám veľmi rýchlo. Do cieľa sme dorazili tesne po obede. Priamo vo Waldsassene sme síce trochu poblúdili, ale stačilo sa iba raz opýtať a už sme to potom našli v pohode. Pri príjazde nás uvítala moderná budova a dostatok parkovacieho miesta, napriek tomu, že snehu tam mali hodne. Po krátkom uvítaní v hale s recepciou a vystavenými bicyklami nás mladý muž previedol cez všetky časti budovy. Väčšina ľudí tu bola mladých a všade sa usmievalo. Najprv sme nazreli do časti, kde sa vybavujú testovania a prípadné reklamácie, potom nasledovali miestnosti konštruktérov, obchodníkov a logistiky. Mali tam na poschodí aj niekoľko zasadačiek a super vybavenú kuchyňu, po ktorej by zatúžila nejedna naša gazdinka. Po administratívnej časti budovy nasledovali sklady, ktoré tvorili najväčšiu plochu budovy a boli rozdelené na komponenty, z ktorých sa bicykle skladajú a tri poschodia na uloženie už vyrobených bicyklov, pekne zabalených v krabiciach a po 8 ks uložených na palete. V sklade dielov sme na krabiciach našli skoro celý svet, aj keď najviac prevládala juhovýchodná časť Ázie. Následne sme prešli do montážnej časti, kde už sa bicykle kompletovali resp. skladali podľa modelu.
Mali tam vytvorené pekne linky, po ktorých sa pohybovali na začiatku iba kostry bicyklov a postupne prechádzali cez stanovištia, kde z každej strany boli pracovníci a montovali jednotlivé komponenty, ako lanká, ložiská, stredy, vidlice, brzdy …. kolesá a na konci bola výstupná kontrola. Súčasne tam mali aj testovaciu časť, kde niektoré prvky skúšali a kontrolovali ich správnu funkčnosť. Za jednu smenu vyrobili z jedného modelu vyše 250 ks. Okrem montážnej linky na konečné bicykle nás ešte zaujala výroba samotných kolies. Aj táto výroba bola čiastočne automatizovaná. Človek iba nastavil špicu do ráfika a o ostatné sa už postaral automat. Špicu utiahol a celé koleso vycentroval, čo bolo kontrolované laserom na stotiny milimetra.
Všade sme sa zastavili na chvíľu a sledovali ako sa tam pracuje v rukavičkách 🙂 Dokonca sme si z niektorými mohli aj trochu pokecať, keďže plno zamestnancov bolo z Čiech. Cítili sme sa tam teda skoro ako doma. Po takejto úspešnej exkuzii sme ju zakončili na dobrom pivku a jedle v Plzni, kde sme aj pred návratom domov aj prespali.
Plzeňské hlavné námestie večer
